Ako môžete vidieť podľa nadpisu, reč bude o najnovšej minisérii venovanej Sudcovi Dreddovi. Ale keď chce niekto napísať niečo o Dreddovi komiksovom, treba spomenúť aj Dredda filmového. Mohol by som to odfláknuť a napísať, „Prvý film je sračka, druhý film je super“, ale ja tak nefungujem. Ja si to musím komplikovať. Ukážem vám ako sa dokáže behom rokov zmeniť pohľad človeka na filmové adaptácie komiksov. Na jednej strane bude stáť moja stredoškolská verzia. Chalan, ktorý prečítal iba komiksy od vydavateľstva Semic Slovart, pár magazínov Crew a niekoľko článkov o komiksoch z časopisu Score. Na druhej strane bude súčasný „dospelák“ z ktorého sa stal introvert každodenne prekladajúci a čítajúci komiksy, ktorý raz týždenne napíše minirozbor súčasného, alebo staršieho titulu a má pocit, že celý jeho život je nejakou hrou vyšších bytostí (Cthulhu buď pochválen)... jednoducho, ja.
„Nazdar, moje mladé ja. Moje mladé, vlasaté, nezarastené, naivné ja.“
„Nazdar, moje staré ja. Hmm...“
„Čo je?“
„Kam sa podeli moje vlasy?“
„To ti nemôžem povedať, inak by som narušil kontinuitu časopriestoru.“
„Čo že to?“
„Na to ser. Priprav sa na poriadny filmový zážitok. Filmovú adaptáciu komiksu Sudca Dredd z roku 1995.“
„Hej, nehrá tam náhodou Sly?“
„Yep. Be affraid. Be very affraid.“
„Čo? Prečo?“
O hodinu a tridsaťšesť minút neskôr...
„Mne sa ten film páčil. Bola to fakt dobrá komédia. A Sly bez helmy vyzerá lepšie ako s helmou. Celkovo to hodnotím ako dobrý akčný film z deväťdesiatych rokov. Počuj, nastal v roku 2012 koniec sveta?“
„To ti nemôžem povedať, inak by som narušil kontinuitu časopriestoru.“
„Ale...“
„Žiadne ale. Ty si ešte žiadny komiks s Dreddom nečítal, tak nevieš aká sračka filmový Dredd z deväťdesiatych rokov je. Aká urážka tej legendárnej postavy to je. Na rozdiel od novej adaptácie.“
„Akej novej...“
„Na to ser. Idem si pozrieť ten shitfest ja. Bohužial.“
O sedemnásť minút neskôr... praskli mi nervy a žilka v pravom oku...
„V tomto filme je toľko vecí, ktoré nesúvisia s podstatou komiksu, dokonca ju hrubo narúšajú. Kde by som mal začať? Mega-City One vyzerá ako nechcené decko megamiest z filmov Blade Runner a Piaty Element. Nevyzerá ako diera, v ktorej sa na každom rohu deje nejaký zločin. Nehovoriac o uniformách zložených z elasťákov, obrích ramenných vypchávok a suspenzorov. Čo vyzerá cool v komikse, vyzerá vo filme debilne. Sly má správne krivú držku, ale Dredd nie je hláškujúci komediant, ktorý máva emocionálne návaly. Je to hláškujúci suchár. A NEDÁVA SI DOLE HELMU!!! Vo filme Hlavný Sudcovia pochybujú o tom, či je správne zabíjať ľudí?!? V komikse sú Sudcovia neofašistickou organizáciou, ktorej členovia vás za napadnutie zastrelia, prinajlepšom šupnú do izokocky na pár rokov. Plus, po smrti vaše telo zrecyklujú a použijú na výrobu vecí potrebných pre život živých ľudí. Film Judge Dredd z roku 1995 je ďalším dôkazom, že filmári nemajú problém zneuctiť komiksovú predlohu a ešte sa pri tom tváriť ako keby nič zlé neurobili. Scenáristické duo Michael De Luca/William Wisher Jr. si zaslúži za takúto bastardizáciu predlohy znásilniť pomiatnutým uctievačom Jóviša a vyhnať do Prekliatej Zeme, kde im rozmláti hlavy svojou hlavou Mean Machine.“
„Páni, ty si fakt ukecaný. Nie si, teda som, tak trochu magor?“
„Na tom nezáleží. Vypadni. Na to čo bude nasledovať ťa nebudem potrebovať.“
„No, bolo zaujímavé vidieť moje „dospelé“ ja. Asi by som mal začať posilňovať, alebo niečo. A vyhnúť sa stresu.“
„Ty sa hlavne vyhni modrým pilulkám.“
„Akým modrým...“
Tak to by sme mali. Moje mladé ja má postarané o miernu traumu, ale ja som nikdy nebol normálny. Späť k Dreddovi. K tomu novému, filmovému. Keď sa objavili prvé fotky Karla Urbana ako Dredda v uniforme a s helmou na hlave, spustila sa kanonáda negatívnych komentárov: „Urban nemá držku ako Sly. Má príliš veľkú helmu. Má príliš malú hlavu. Prečo má tú divnú uniformu? Kde je ten jeho klasický orol? Prečo jeho motorka nevyzerá ako tá v komikse?“ A tak ďalej a tak podobne.
Čo nikto netušil, bol fakt, že film Dredd sa stal jednou z najlepších filmových adaptácií komiksu VÔBEC. Karl Urban je ako Sudca Dredd perfektný, Olivia Thirlby je ako Sudkyňa Andersonová perfektná, Lena Headey je ako hlavná záporáčka perfektná... všetko je perfektné. Dredd je jeden z tých filmov, ktorým prospelo, že sa nedržali na sto percent predlohy (po vizuálnej stránke), ale napriek tomu sa im podarilo zachovať podstatu samotnej komiksovej série. Ak ste ten film ešte nevideli, tak odporúčam aby ste okamžite napravili svoj omyl. Po jeho zhliadnutí budete chcieť sudcovský odznak so svojím menom a hádku s priateľkou/manželkou budete ukončovať slovami: „Vyjednávanie sa skončilo“. Prípadne im do ucha zašepkáte: „Ja som zákon.“
Chvíľu to trvalo, ale konečne sa dostávame ku Dreddovi komiksovému. Sudca Joseph „Joe“ Dredd mal svoj debut v roku 1977 v druhom čísle magazínu 2000 AD. Zrodil sa v hlave Johna Wagnera a jeho predstavy hodil na papier Carlos Ezquerra. V časoch jeho počatia bol Dredd niečo nevídané, pretože mal neustále na hlave helmu, ktorá mu zakrývala polovicu tváre. Jediné čo bolo vidieť bola brada a neustále skrivené pery. Wagner zdôvodnil helmu slovami: „Spravodlivosť nemá tvár – nemá dušu. Takže nie je dôležité aby čitatelia videli Dreddovu tvár.“ Párkrát sa stalo, že Dredd si dal dole helmu, ale nikdy sme nevideli jeho pravú tvár.
Zaujímavosťou je, že Dredd mal byť pôvodne černoch. Preto mu Carlos Ezquerra zo začiatku kreslil veľké pery. Lenže nie všetci kresliči boli informovaný a tak ho Mike McMahon štyri mesiace kreslil ako černocha, zatiaľ čo kresliči Brian Bolland a Ron Smith ho kreslili ako belocha. Keďže komiks bol pôvodne vydávaný v čiernobielom prevedení, nikto si tie zmeny nevšimol a na černošského Dredda sa postupne zabudlo.
Druhou zaujímavosťou je, že vo svete Sudcu Dredda plynie čas reálne - podobne ako v nebohej sérii Hellblazer. To znamená, že prvý Dreddov príbeh sa odohrával v roku 2099 a súčasné príbehy sa odohrávajú v roku 2135. Dredd má viac ako sedemdesiat rokov a má za sebou viac ako päťdesiat rokov aktívnej služby. Ako keby to nestačilo, tak dostal v roku 2008 darom od Wagnera rakovinu dvanástorníka. Takže jeho osud je viac než neistý.
O príbehy Sudcu Dredda prejavilo záujem aj vydavateľstvo DC Comics. Chceli sa nabaliť na úspechu, ktorý mal zožať film so Slyom. Úspech sa nedostavil a DC vydalo iba tridsať jedna komiksov. Minulý rok začalo vydavateľstvo IDW Publishing vydávať sériu na pokračovanie nazvanú jednoducho,Judge Dredd. Píše ju Duane Swierczynski a kreslí Nelson Daniel. A tento rok predstavilo IDW minisériu, nazvanú Judge Dredd: Year one, v ktorej sa dozvieme, aký bol prvý rok v živote mladého Sudcu Dredda.
Píše sa rok 2080. Mutanti sú na vzostupe. A tým nemyslím mutantov vo farebných kostýmoch s cool menami. Prvý incident bol zaznamenaný na ihrisku strednej školy, kde sa mládež oddávala šikane. Ale šikanovaná žiačka toho mala dosť a niečo urobila. O pätnásť sekúnd neskôr, dievča omdlelo a nepamätalo si, čo sa stalo. O druhom prípade sa Sudcovia dozvedeli, keď na ich oddelenie zavolala Geraldine Dickersonová. Tá im tvrdila, že jej jednoročná dcéra dokázala myslou pohybovať svojimi hračkami. Ďalší prípad bol bizarnejší. Malý zlodejíček sa venoval svojmu hobby, okrádaniu slušných občanov a nejakým spôsobom prinútil svoju obeť k samovražde.
O zvýšenej aktivite mutantov sa presvedčil aj čerstvý absolvent školy kadetov, Sudca Dredd. To, čo začalo ako prenasledovanie lupičov sa skončilo roztrhaním podozrivého na kusy malým chlapcom, ktorý chcel ochrániť svojho otca. Dredda čaká prvá návšteva Psi divízie, ktorá najíma mutantov s telepatickými a empatickými schopnosťami. Vďaka tomu dokážu Sudcovia predpovedať zločiny skôr než sa stanú, získavať informácie z myslí zločincov a stopovať ich na diaľku. A Dredd potrebuje na objasnenie prípadu pomoc práve psychicky nadaných ľudí. Neobvyklé prípady si vyžadujú neobvyklé metódy. Sudca z Psi divízie nahliadne do mysle chlapca, ktorý roztrhal na kusy zločinca a prišiel k jedinému záveru. Niekto sa pokúša prevziať kontrolu nad občanmi.
Po prečítaní prvého čísla tohto komiksu je mi jasná jedna vec: Judge Dredd: Year One nie je typický titul s koncovkou Year One. Punisher: Year One, Batman: Year One, dokonca Die Hard: Year One boli o hlavnej postave. Kto to je, odkiaľ prichádza, aký je jeho príbeh, ako sa z neho stal ikonický hrdina, alebo antihrdina... nič z toho tu nie je. Nie je to o Dreddovi a zároveň je to o Dreddovi. Príbeh vo futuristickom meste sledujeme jeho očami, ktoré toho ešte veľa nevideli. Takže to nie je taký suchár, akého poznáme a milujeme dnes. Čo nie je vôbec na škodu, keďže scenárista vie čo robí.
Tento komiks píše Matt Smith (podobnosť mena so súčasným hercom hrajúcim Doctora Who je čisto náhodná), ktorému Dreddov svet nie je vôbec cudzí. Smith totiž pracuje pre 2000AD ako hlavný redaktor a kedysi nakreslil pár komiksov pre Marvel. Takže čo to málo vie aj o tom, ako by mal taký komiks vyzerať a akú by mal mať príbeh stavbu. O kresbu sa tentoraz postaral Simon Coleby, ktorý pracoval nielen na tituloch pre 2000AD, ale aj pre Wildstorm, Marvel a DC. Jeho kresba sa ku Smithovmu príbehu hodí, keďže perfektne dokáže vystihnúť dystopickú budúcnosť, v ktorej je všetko mega, ulice sú plné ľudí, diaľnice plné áut a Dredd sa na to krásne svojou poldržkou mračí. Obálky dostal na starosť ďalší známy fachman z 2000AD, Greg Staples (jeho talent odhalil svetu legendárny Simon Bisley). Varianty obálok nakreslili Carlos Ezquerra a legendárny Dave „Cerebus“ Sim.
Judge Dredd: Year One nie je klasický zoznamovací komiks, v ktorom sa dozviete všetko, čo ste kedy o Dreddovi chceli vedieť. Ale to neznamená, že nestojí za to a že by ste si ho nemali prečítať. Pretože táto nová miniséria stojí za to. Ak však chcete zistiť príbeh Dreddovho sveta, pretože vás oslovil filmový Dredd (ten s Urbanom, samozrejme!!!), ak chcete zistiť ako došlo k vojne, ktorá zničila Zem, ako prevzal Hlavný Sudca Fargo kontrolu nad Mega-City One a ako sa dostali Sudcovia k moci, prečítajte si príbeh Origins. Nebudete ľutovať a budete toho vedieť viac než priemerní ľudia trpiaci komiksofíliou. Budete vedieť, kto je zákon.
Stránky z komiksu nájdete TU.